Zaujimavosti o obci

Ako vznikol názov obce?

V 12. storočí obyvatelia Jamníka patrili k služobníckym osadám, ktoré podliehali striedavo veľmožom sídliacim na starých slovanských hradiskách na Dreveníku alebo na Čingove. V tom čase každá služobnícka osada mala svoj charakteristický spôsob obživy napr. obyvatelia Draviec boli sokoliari, Iliašoviec medvediari, Smižian psiari, Markušoviec rybári. Aj obyvatelia Jamníka by mohli podľa odborníkov vykonávať špecializovanú železiarskú činnosť, čo v tom čase zahŕňalo baníctvo s hutníctvom. Čo by vysvetľovalo aj pomenovanie obce na slovanskom podklade jamnik = baník, rudokop. Druhou možnosťou obživy jamníckych predkov by bol lov zveri do jám (jamníci). Pravdepodobnejšia sa zdá prvá alternatíva, ktorá je podporená početnými archeologickými nálezmi. Časť historikov a jazykovedcov sa prikláňa k názoru, že názov obce je odvodený od rovnomenného potoka, ktorý dodnes preteká obcou. Potok vo svojom koryte akoby vytváral jamy zosúvaním pôdy z brehov, teda potok s jamami = jamník. V dokumentoch sa potok prvýkrát objavuje pod názvom „Yemnik“ v listine uhorského kráľa Belu IV. z roku 1255.

Prvá písomná správa o obci

Listina z 23. 3. 1277 vydaná kráľom Ladislavom IV. na žiadosť Mateja, servienta spišského komesa Botiza sa považuje za prvú písomnú zmienku o obci Jamník. Na jej základe sa žiadateľ stal vlastníkom lesa či zeme nazývanej Bela, ktorá sa nachádzala pri Hornáde. Pri vytyčovaní hraníc darovanej zeme sa uvádzal aj Jamník ako susedná obec, resp. zem (terra Ympnyk). Keďže sa pri Jamníku neuvádzal majiteľ, historici predpokladajú, že v tom čase obec patrila kráľovi. O jedenásť rokov neskôr už obec patrila spišskému komesovi Botizovi, slávnemu predkovi rodu Máriáši, ktorý ju získal od kráľa za bojové zásluhy. Kráľovská listina z roku 1287 poukazuje na skutočnosť, že Botiz ako majiteľ zeme daroval dve poplužia (asi 150 ha) jamníckej pôdy Spišskej kapitule za spásu svojej duše i duší svojho otca a brata.

Prvá písomná zmienka o kostole

Prvým dokladom o stavbe jamníckeho kostola je listina z 3. 5. 1305, v ktorej je zapísaný predaj chotára Spišskou kapitulou Jánovi, potomkovi Jána Longa z Levoče, pričom získaných 26 mariek čistého striebra sa mali použiť na zadováženie kaplnky v Jamníku a na výlohy kapitulského chrámu. Väčšiu prestavbu kostola historici datujú do 15. storočia. Kostol bol zasvätený sv. Blažejovi. Z roku 1510 pochádza testament Juraja Jordana zo Spišského Hrušova, ktorým zanecháva jamníckemu kostolu sv. Bartolomeja jednu kravu zo svojho majetku. Z roku 1490 pochádza nápis na „pacernom“ zvone odliatom zvonolejárom Jánom Wagnerom zo Spišskej Novej Vsi, ktorý dokazuje jeho zasvätenie sv. Bartolomejovi.

Prvé údaje o počte obyvateľov Jamníka

Daňové súpisy zo starých čias hovoria, že v roku 1598 bolo v Jamníku evidovaných 22 domov, v r. 1601 to bolo 16 domov, v r. 1605 bolo zapísaných 19 domov, v r. 1619 už 28 domov, r. 1635 až 34 domov.

Počet evidovaných domov v obci neustále kolísal v dôsledku nepokojných vojnových čias a epidémií moru až do roku 1710. V r. 1648 bolo v daňových súpisoch zapísaných len 22 domov, no v r. 1667 už 34 domov, v r. 1701 to bolo 38 domov. Po roku 1710 nastal úpadok dediny, ku ktorému zaiste prispel i požiar v obci v roku 1711, pri ktorom okrem domov zhorela i fara, škola, strecha kostola s vežou. Tiež poklesol i počet obyvateľov následkom morovej epidémie a rákociovského povstania. V matrike bolo v roku 1700 zapísaných 228 obyvateľov, no roku 1712 len 170 ľudí.

Od 17. storočia sú v matrike uvádzané aj priezviská obyvateľov Jamníka: Albertko, Baran, Bendžak, Beňo, Bukšar, Domaňovský, Dubravský, Farkašovský, Ferenčik, Findura, Galik, Grečko, Greš, Grešik, Hradiský, Hricko, Hudak, Jakubčo, Jalč, Jordanovský, Kaluža, Koprik, Koper, Liptak, Macko, Macuch, Macejko, Mucha, Murza, Olejnik, Ondriš, Petrik, Pijak, Puškar, Repko, Rusnak, Sedlačko, Štefanik, Švec, Vejak, Visocky, Zahuranec, Želar. Niektoré rodiny v čase moru úplne vymreli, iné ušli, takže dnes sú nám niektoré priezviská úplne neznáme.

Od polovice 18. storočia nastal priaznivejší demografický vývoj v obci. Takže v roku 1787 v 48 domoch v Jamníku bývalo 309 ľudí a v roku 1828 v 58 domoch už 422 ľudí. Pribudli i nové mená ako Falatko, Grič, Jenik, Jurov, Kopnik, Matisko, Martinuv, Poľak, Sedlak, Veľbaský.

Veľké cholerové epidémie na Spiši v druhej polovici 19. storočia priniesli opäť nepriaznivý populačný vývoj v obci. V roku 1869 bolo v obci evidovaných 545 obyvateľov, v roku 1880 nastal veľký pokles na 440 obyvateľov žijúcich v 94 domoch, v roku 1890 to bolo 414 ľudí, v roku 1900 tu žilo 448 ľudí, 1910 bolo zapísaných 433 obyvateľov. Od roku 1880 sa začali aj jamníčania sťahovať za prácou do Ameriky. Ako prvý odišiel Pavol Zahornacký aj s trojčlennou rodinou. O rok neskôr sa už z Jamníka vysťahovalo ďalších 11 ľudí.    

V roku 1919 vyhlásilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska sčítanie ľudu, aby zistilo počet a stav obyvateľstva v novom štáte. Jamník mal v tom čase 77 domov, 393 obyvateľov, z toho 173 mužov a 218 žien, k „československej národnosti“ sa hlásilo 373 osôb, k maďarskej 11, k nemeckej 3 a k inej národnosti sa hlásilo 6 osôb.

Podľa údajov získaných sčítaním ľudu v roku 1938 v Jamníku žilo 442 obyvateľov v 86 domoch.

Lokalita Jamnícky mlyn

Lokalita sa nachádza vo vzdialenosti 2 km od obce (vzdušnou čiarou), ale po komunikáciách je vzdialená 12 km.