Základná škola

Prvá písomná zmienka o jamníckej škole je datovaná do 17. storočia, možno predpokladať, že škola existovala pri miestnej fare už skôr. Od roku 1672 sa v kostolných účtoch Jamníka nachádzajú informácie o výdavkoch na miestneho učiteľa a od roku 1673 aj jeho konkrétne meno – Gregor Vulpius. V rokoch 1697 - 1710 tu pôsobil na pozícii učiteľa Andrej Suchta, ktorý zomrel počas hladomoru v roku 1710.

Ďalším učiteľom pôsobiacim v Jamníku začiatkom 18. storočia bol Bartolomej Polankay. V rokoch 1740 - 1744 bol učiteľom tunajšej školy Pavol Cirbus a v roku 1779 pravdepodobne jeho syn Michal Cirbus.

V rokoch 1800 - 1832 v škole pôsobil Michal Šimkovič, ktorý mal okrem vyučovania detí na starosti aj zvonenie, hru na organe a kantorovanie v kostole. Tento učiteľ podľa záznamov vtedajšej doby nemal špeciálne pedagogické vzdelanie, absolvoval štyri triedy strednej školy v Levoči, ovládal slovenský a latinský jazyk, dobre hral na organe, vybral ho zemepán na príhovor farára so súhlasom biskupského úradu, skúšky viery vykonal pred zástupcami obce. Deti vyučoval od novembra do Veľkej noci, keď práce na poli ustali a učil ich čítať, písať, rátať a náboženstvo podľa požiadaviek doby. Budova školy bola spočiatku pravdepodobne drevená. V roku 1821 ju opravil zemepán Vincent Jóny za pomoci miestnych obyvateľov, takže v roku 1832 už bola murovaná. V tom čase tu bol učiteľom syn starého učiteľa Ján Šimkovič. Na jeho miesto nastúpil v 60. rokoch Jozef Janičko, ktorý už mal pedagogickú kvalifikáciu. Začiatkom 80. rokov tu na pozícii učiteľa pôsobil Štefan Jurašek, ktorý však v roku 1885 zomrel na týfus a po ňom miesto učiteľa obsadil Ján Tkač.

Začiatkom 20. storočia na jamníckej škole pôsobili Alfonz Hrdina a Adolf Nemeš, ktorý bol prvým učiteľom tunajšej školy v novom československom štáte. Škola niesla názov Rímskokatolícka ľudová škola. Neskôr jeho miesto prevzal Ladislav Suchý. Úroveň vyučovania bola v tej dobe nízka, vyučovalo sa doobeda i poobede, v jednej triede žiaci od 1. po 6. ročník, najmä v zimných mesiacoch. Vyučovanie i výchovná úroveň školy vzrástla od roku 1932, keď na miesto správcu školy nastúpil Jozef Baláž. Cez deti, spolu s manželkou, učiteľkou Máriou Balážovou, vychovávali aj ich rodičov i celú obec. Učiteľ organizoval kultúrne, náboženské a športové slávnosti. Nacvičoval divadlá s deťmi aj dospelými, bol veliteľom aj zapisovateľom v dobrovoľnom hasičskom zbore. Po 2. svetovej vojne a obnovení Československa bola škola poštátnená. Od školského roku 1945/46 niesla názov Štátna ľudová škola. V tom čase tu vyučovali ešte manželia Balážoví v dvoch triedach, keďže detí pribúdalo. V roku 1948 bolo v I. triede 43 žiakov, triednym učiteľom bol Michal Palenčár, ktorý bol zároveň aj riaditeľom. V II. triede s 36 žiakmi bol učiteľom Ján Mačák. V roku 1953 po reorganizácii ľudového školstva bola škola pomenovaná na Národnú školu v Jamníku. Učili sa v nej žiaci od 1. do 4. ročníka. Vyššie ročníky, od 5. do 8. ročníka, cestovali za vzdelaním do Spišského Hrušova. V školskom roku 1960/61 bola ustanovená povinná školská dochádzka. Ďalšími riaditeľmi jamníckej školy boli Vasiľ Minďuk, Pavol Filip, Jozef Onderuš. V roku 1992 sa obec dočkala novej školskej budovy, kde svoju túžbu po vzdelaní uspokojujú jamnícke deti dodnes. V súčasnej dobe je riaditeľkou školy Mgr. Jana Farkašovská, ktorá spolu so svojimi kolegyňami vychováva a vzdeláva deti od 1. do 4. ročníka.